Leonardo da Vinci (1452 – 1519) je považovaný za všestranne nadaného renesančného génia, ktorý vytvoril jedinečné diela nielen ako maliar a sochár, ale aj ako vynálezca, staviteľ či architekt. A práve jeho vynálezy z rôznych oblastí ľudskej činnosti sú predmetom nášho záujmu.
Leonardo Da Vinci sa narodil v Anchiane v blízkosti mesta Vinci, vyrastal však vo Florencii, kde od roku 1466 študoval u slávneho Andreu del Verrochia. Počas svojej kariéry pracoval napríklad pre milánskeho vojvodu Lodovica Sforzu, nakrátko sa uchytil aj v službách Cesara Borgiu. Nejaký čas strávil na cestách, niekoľko rokov žil dokonca v Ríme, ale napokon sa opäť vrátil do Florencie. Od roku 1516 pracoval pre francúzskeho kráľa Františka I. Až do smrti potom žil a pracoval na kráľovskom zámku Amboise vo Francúzsku. Jednou zo zaujímavostí, ktoré sa s ním spájajú, je, že počas celého života bol vegetariánom.
Atlantský kódex (Codex Atlanticus)
Toto unikátne dielo je zbierkou 401 grafických listov s rozmermi 65 cm x 44 cm, na ktorých sú zachytené Leonardove stroje, zbrane a iné technické zariadenia. Koncom 16. storočia ho zostavil sochár Pompeo Leoni. Názov je odvodený od formátu listov, ktorý pripomína strany atlasu. Kódex dokumentuje Leonardove práce z mechaniky, matematiky, botaniky, chémie, geografie a anatómie. Vysvetľuje autorove myšlienky pomocou bájok, rozprávok a filozofických úvah. Obsahuje aj úvahy o svetle, optike, perspektíve a konštrukčných a stavebných materiáloch. Originálne nákresy väčšiny vynálezov, o ktorých sa postupne zmienime, sú súčasťou tohto jedinečného diela.
Atlantský kódex predstavuje najrozsiahlejšiu zbierku Leonardových archov
Leonardove technické vynálezy
Keby sme chceli roztriediť všetky vynálezy Leonarda da Vinci, mohli by sme vytvoriť niekoľko základných kategórií:
• Vojnové stroje
• Lietajúce stroje
• Vodné stroje a zariadenia
• Pracovné stroje
• Scénické zariadenia
• Hudobné nástroje
Vojnové stroje
Poďme sa najskôr bližšie pozrieť na vojnové stroje, ktoré navrhol da Vinci. Jeho zbrane mali slúžiť prevažne na obranné účely. Počas Leonardovho života sa na území dnešného Talianska neustále bojovalo. Jednotliví šľachtici medzi sebou súperili aj v tom, aké nové účinné zbrane postavia proti svojim protivníkom. Za týmto účelom si najímali rôznych zbrojárskych majstrov, v konkurencii ktorých sa Leonardo ukázal ako jeden z najoriginálnejších. Medzi jeho najzaujímavejšie návrhy zbraní patria balestra, obrnený voz, obrnená loď, bojové vozy, varhanové delá, katapult, ochranné prvky na hradby alebo model „dokonalej“ pevnosti.
Treba ešte poznamenať, že väčšina Leonardových vynálezov nebola za jeho života postavená a odskúšaná. V nedávnej minulosti i v súčasnosti sa však objavilo veľa nadšencov, ktorí sa snažia tieto stroje skonštruovať a overiť tak ich funkčnosť.
Balestra
Arch Atlantského kódexu, na ktorom je nakreslená balestra a ilustrovaná jej činnosť a obsluha
Balestra (prípadne balistra) bola strelná zbraň, akási „maxikuša“. Základom tejto zbrane bol pružný drevený luk pozostávajúci z viacerých častí, ktorý mal rozpätie asi 13 m. Balestra sa napínala pomocou skrutky a sústavy navijakov. Celé zariadenie bolo mobilné, pretože bolo umiestnené na podvozku so šiestimi kolesami. Kvôli zvýšeniu stability pri samotnej streľbe boli všetky kolesá sklonené. Ako strelivo mali slúžiť najmä kamenné gule rôznej veľkosti.
Obrnený voz
Krytý obrnený voz je typickou ukážkou návrhu zbrane, ktorý čerpal námet v antickom odkaze. Klasický model takéhoto typu vozu bol známy už v stredoveku. Jeho „pancier“ pripomínal korytnačku. Leonardo inovoval tento voz najmä návrhom originálneho hybného mechanizmu, ktorý by poháňali ľudia alebo zvieratá a navrhol rozmiestnenie strelných zbraní po celom obvode voza. Leonardo nám zanechal niekoľko nákresov, na ktorých je okrem celkového vzhľadu voza zachytené aj jeho vnútorné usporiadanie a informácie o kolesách a súkolesiach, ktoré uvádzajú celé zariadenie do pohybu.
Tento bojový voz navrhol Leonardo da Vinci na základe objednávky milánskeho vojvodu. Voz mal byť vybavený podvozkom na kolesách a ochranným krytom. Na kužeľovej platforme sú umiestnené delá smerujúce na všetky strany, v hornej časti sa nachádza „riadiaca veža“. Tento voz býva často označovaný ako predchodca moderného tanku.
Obrnená loď
Ďalším zaujímavým návrhom je obrnená loď, ktorá sa vyznačuje moderným aerodynamickým tvarom. Loď je vybavená pevným kovovým taranom umiestneným tesne pod hladinou vody. Taran bol hlavnou zbraňou lodí už v staroveku. Bol to zvyčajne mohutný drevený trám (neskôr okovaný meďou alebo celý kovový), ktorý slúžil na rozrazenie bočných stien nepriateľskej lode, do ktorej potom vnikala voda a loď sa potopila. Uvedený spôsob boja sa označuje ako taranovanie alebo taran. Pohon je zabezpečený bez použitia plachiet. Loď poháňajú veslári chránení obrannými štítmi. Delá na palube sú zamaskované odklápacími zariadeniami, ktoré slúžia zároveň ako kryty pre posádku. Vysoká rýchlosť lode zvyšuje účinnosť zrážky s napadnutým plavidlom.
Vojnové vozy
Ďalšou klasickou antickou inšpiráciou sú vojnové vozy ťahané koňmi. Nákresy zhotovil Leonardo počas svojho pobytu v Miláne. Vo všeobecnosti sú považované za nevšedné a veľmi okázalé. Tieto vozy boli predvedené milánskemu vojvodovi Lodovicovi Sforzovi. Sú vybavené kolesami s ostňami, ktoré umožňujú aj pohyb v ťažkom teréne. Samotnú zbraň tvoria nebezpečné kosáky, ktoré rotujú okolo zvislej osi. Nákresy vojnových vozov sú spracované dramaticky – dopĺňajú ich aj obrazy zvierat či mŕtvych nepriateľov. Napriek všetkému boli Leonardove návrhy prijaté ako nereálne a fantazmagorické. Nejaký čas boli viac ako Leonardo uznávaní iní vynálezcovia, ktorí boli možno menej geniálni, ale o čosi pragmatickejší.
Varhanové delá
V Leonardovej dobe patrili medzi najmodernejšie výstrelky vo vojenskej oblasti rôzne druhy palných zbraní. Aby vynálezcovia zaujali svojich prípadných budúcich zamestnávateľov, snažili sa prinášať praktické vylepšenia a nové netradičné riešenia. Jedným z takýchto originálnych návrhov boli práve Leonardove varhanové delá, ktoré umožňovali strieľať salvou jedným smerom alebo vystreliť viac striel rôznymi smermi. Všetky hlavne boli umiestnené na jednom podvozku. V zadnej časti sa nachádzala kľuka, pomocou ktorej mohla obsluha meniť sklon hlavní, čo umožňovalo upraviť dĺžku a výšku výstrelu. Delo malo značný dostrel, ale celé zariadenie bolo pomerne zložité a najmä časovo náročné na nabíjanie a obsluhu.
Katapult
Katapult sa používal v časoch Leonarda už len minimálne, napriek tomu majstra fascinoval a venoval mu pozornosť. Jeho návrh vznikol na základe štúdií pružín a ich vlastností. Funkciu pružiny vykonávali ohybné drevené oblúky, pričom existujú viaceré varianty s rôznymi obmenami pružinového mechanizmu. Leonardo na nákresoch jedinečným spôsobom znázornil svoje myšlienky, pričom sa zjavne sústredil práve na samotný pružinový mechanizmus. Jeho katapult mohol páliť aj zápalné strely a mal veľký dostrel. Výhodou bola aj pomerne ľahká manipulácia.
Ochrana hradieb
Na ochranu hradieb pred útočiacimi nepriateľmi navrhol Leonardo dômyselný ochranný systém. Išlo o skutočne originálny fortifikačný prvok, ktorý by slúžil na odrážanie rebríkov pri útoku na hradby. Výhodou tohto obranného systému bolo, že sa dal použiť aj opakovane a bolo možné ho kedykoľvek rozobrať a opäť poskladať. Systém bol dobre chránený samotnými hradbami. Ovládaný bol pomocou rumpálu a pri manipulácii s ním sa využíval aj princíp páky.
Na Leonardovom nákrese je pekne viditeľný obranný systém hradieb, v ktorých je ukrytý drevený trám. Pomocou neho je možné odrážať rebríky opreté o hradby. Podľa toho, aký bol trám dlhý, mohol byť použitý aj na odrazenie viacerých rebríkov naraz. Trám sa potom pomocou dômyselného mechanizmu zasunul nazad a bol tak chránený pred útokom a pripravený na ďalšie použitie. Obrázok nám ukazuje aj postavy obsluhujúce celé zariadenie, ako aj detailné pohľady na konštrukciu trámov a ich osadenie v hradbách.
Pevnosť
Zrejme na podnet francúzskej vlády, pre ktorú pracoval majster Leonardo na sklonku svojho života, vznikol aj ďalší skvelý návrh – ideálna pevnosť. Francúzom sa podarilo dobyť viaceré územia na Apeninskom polostrove a v snahe o ich ubránenie chceli vybudovať „nedobytné“ pevnosti, ktoré by chránili ich dŕžavy. Leonardo sa už predtým systematicky zaoberal štúdiom a návrhmi palných zbraní a časom získal aj potrebné poznatky a skúsenosti. Vytvoril hneď niekoľko balistických štúdií, navrhol rôzne typy palných zbraní a z obranného hľadiska vypracoval návrhy pevností a plochých veží, ktoré vytvárali pre útočiaceho nepriateľa iba minimálny priestor na účinný útok. Preto bol pre objednávateľov pevností ideálnym projektantom.
Samotná stavba Leonardovej pevnosti sa vyznačovala inovatívnym a veľmi moderným dizajnom. Steny pevnosti boli sklonené a všetky veže mali kruhový pôdorys, čím sa mala maximálne eliminovať streľba nepriateľa na pevnosť. Hradby ani veže neboli vybavené cimburím a v pevnosti sa nachádzali dve úrovne sústredných múrov so strieľňami. Okrem toho boli v pevnosti navrhnuté aj rozsiahle podzemné chodby.
Pevnosť vystavaná podľa Leonardovho návrhu mala byť pravdepodobne umiestnená v horskom teréne, kde by sa vďaka prírodným prekážkam zvýšila jej obranyschopnosť. V priebehu 15. storočia sa začal používať strelný prach a palné zbrane, ktoré predstavovali pre obranné systémy veľké nebezpečenstvo. Steny pevnosti, ktorú Leonardo navrhol, sú vzhľadom na plánovaný pomer pôdorysu a výšky veľmi pevné, preto sú schopné odolávať útokom nových druhov zbraní. Vďaka špeciálnemu profilu stien je pevnosť schopná znášať aj delostreleckú paľbu.
Väčšina Leonardových nákresov, ktoré sa nám dochovali, vytvára veľmi živý obraz činnosti jednotlivých strojov, pretože okrem zbraní sú na nich zachytené aj postavy, ktoré ich obsluhujú, prípadne zvieratá, ktoré ich ťahajú. Celý náčrt býva niekedy doplnený aj obrazmi bojov, čo mu dodáva na väčšej autentickosti. Leonardova výnimočnosť spočíva práve v spôsobe, akým dokázal svoje vynálezy zachytiť kresbou.
V archívoch na celom svete sa nachádzajú rôzne kresby, na ktorých môžeme nájsť aj iné zbrane a mechanizmy, prípadne obmeny tých, ktoré sme tu spomenuli. Nabudúce sa pozrieme na stroje a vynálezy, ktoré boli vymyslené na uľahčenie práce alebo pre zábavu renesančného génia, ktorý až do konca svojho plodného života neprestal snívať.
Zdroj: www.mladyvedec.sk / Lobomir Konrad
