Lov na počiatku vekov
Dejiny lovu siahajú až k samotným koreňom ľudstva. Človek bol od prvopočiatku zberač plodov, ale samozrejme nepohrdol ani príležitosťou si pochutnať na mršine ulovenej iným lovcom z radu divej zveri. Zachutilo mu a nasýtil sa. Začal premýšlať ako uloviť zver sám.
Človek – lovec nebol na vrchole potravinového rebríčka. Šelmy ho predbehli o metre do veľkosti a stovky kilogramov do hmotnosti. Nielen to, aj jeho hlavná korisť mamut bol nad sily jednotlivca. Zbrane vtedajšej doby, boli pästné kliny, predmety z kostí, oštep a konečne jeho veličenstvo luk. Luk a kuša boli hlavnou zbraňou lovcov ešte dlhé stáročia.
Lovec sa musel naučiť kde najlepšie zasiahnúť zver, kam chodí zver za potravou, migrácie stád a kde sa nestretne s divými šelmami. Úspešnosť lovu nebola vždy stopercentná, preto bolo potrebné ak bola možnosť uloviť čo najviac kusov a zakonzervovať ich mäso na horšie časy. Z ulovenej zveri sa lovec snažil zužitkovať všetko, kožu, kosti, mäso, sadlo. Po úspešnom love sa určite konala nejaká slávnosť, vystavovanie koristi, maľovanie lovu na stenu jaskyne. Ale aj tak jeden lovec nemal nádej na úspech, preto začali prvotné spoločné poľovačky, vďaka jazyku si rozdelili úlohy, pripravili úkryty pre strelcov, pasce na zver. Pomocou honcov- nadháňačov sa dalo stádo do pohybu, usmerňovali ho pred strelcov a do pripravených jám. Znížili tak riziko svojho zranenia a zvýšili úspešnosť lovu. Na základe úspechu lovu sa vyprofilovala skupina, ktorá ľudí, ktorí sa venovali už iba lovu – lovci. To sú naši predkovia. Títo sa naďalej zdokonaľovali v používaní zbraní, technikám lovu, lovu s pomocou psov, lovu na koni, atď. Praveký lovec sa musel sťahovať za migrujúcimi stádami po krajine, alebo čakať kedy sa stáda vrátia. V blízkostiach riek a morí sa človek venoval aj rybolovu, či už z pevniny, alebo na pltiach na otvorenom mori. Ešte v časoch keď Kolumbus prišiel do Ameriky sa tamojší domorodí indiáni prevažne živili lovom divokej zveri.
Lov našťastie pretrval až do dnešnej doby a je výsadou sa mu venovať, aj keď už neplní úlohu zabezpečenia potravy na prežitie.
