Lov s lukom a kušou
Lov s lukom a kušou je vo svete veľmi rozšírený a obľubený spôsob lovu, jedná sa o podstatne tichšie zbrane ako palné zbrane a pritom kinetická energia pri rozrušovaní cieľa mnohokrát predčí aj výkonné palné zbrane.
Je možné loviť v niektorých krajinách aj kušou (najjednoduchší spôsob lovu s mechanickou zbraňou podobný palnej zbrani, je treba poznať vzdialenosť a mať aspoň minimálne kušu zastrieľanú, loví sa cca do 45 metrov), kladkovým lukom (treba získať základnú zručnosť streľby z kladkového luku a loví sa do 45m) alebo loveckým lukom (absolútne najťažšia forma lovu zo vzdialeností do 25 metrov, klasickým typom luku, na ktorý treba niekoľkoročné skúsenosti s intuitívnou lukostreľbou pred tým, než sa rozhodnete s takýmto lukom loviť.
Krátko o histórii kuše
Kuša bola objavená Číňanmi okolo roku 500 p.n.l. a až oveľa neskôr sa ujala aj ako vojenská zbraň, veľmi účinná pri obrane opevnených sídel. Neskôr bola vytlačená palnými zbraňami, ktoré sa stali oveľa efektívnejšie. Jej princípy vychádzajú z konštrukcie lukov, kde časť kuše, ktorá sa napína cez tetivu sa nazýva lučište je pripevnené k telu kuše. Stredoveké kuše boli pomerne výkonné a boli napínané pákou, kľukami či navijakom a dokázali dostreliť aj 300 metrov. Oproti lukom však kadencia bola oveľa pomalšia (1 šíp za minútu), existovali však aj rýchlopalné vojenské kuše, ktoré dokázali vystreliť aj 15 šípov za minútu, ich súčaťou bol špeciálny samovýstrelný mechanizmus a mali tiež zásobník šípov. Dôležitou súčasťou kuše je zaisťovací a spúšťový mechanizmus, ktorý umožňuje najprv kušu natiahnuť a po stlačení spúšte aktivovať výstrel. Streľba z kuše sa preto dosť podobá streľbe z pušiek, tiež pri výstrele dochádza k miernemu spätnému nárazu. Kuša je dnes veľmi efektívna lovecká zbraň, výkonnostne dosahuje a mnohokrát aj presahuje prieraznosť palných zbraní, ak sa používajú výkonné lovecké kuše v kombinácii s loveckými hrotmi na šípoch kuše. Lovecké vzdialenosti z výkonných kuší sú približne do 35-50 metrov, keď hovoríme o zodpovednom love a dobrom strelcovi-poľovníkovi.
Kuše sa vyvíjajú už niekoľko storočí a v súčasnosti dosahujú už presnosti a schopnosti rozrušiť cieľ, ktoré sú porovnateľné s palnými zbraňami. Reflexná kuša (tradičná) má lučište podobné ako krátky luk a funguje na rovnakom princípe. Šípy sú zväčša vedené po koľajnici, ktorá má drážku v tele kuše. Strelec sa opiera o pažbu ako pri puške. Kladkové kuše sú modernejšie a prenos energie do šípu je zabezpečený nielen ohýbaním ramien kuše ale znásobený aj pomocou kladkového prevodu. Preto sú špičkové kladkové kuše dnes už rýchlejšie ako reflexné kuše, zväčša je šírka lučištia menšia ako pri reflexných kušiach. Sú však aj špičkové reflexné lovecké kuše, ktoré dosahujú výborné športové či lovecké vlastnosti, preto sa nedá zovšeobecniť, ktoré sú „lepšie“, je to vec preferencie strelca. Kuše majú rôznu náťahovú silu a od nej sa zčasti odvíja aj rýchlosť šípu, ktorá sa udáva v stopách za sekundu (FPS). Šíp do kuše sa kedysi vyrábal z dreva, postupne sa zavádzal kov (dural – hliníková zliatina), dnes sa používajú najmä karbónové šípy. Tak ako pri ostatných športových potrebách, aj pri kušiach sú rôzne cenové a kvalitatívne kategórie, podľa toho či sa jedná o rekreačné športové kuse, výkonné lovecké kuše alebo špičkové taktické kuše na streľbu do diaľky.
Kuša má nespornú výhodu oproti palným zbraniam,že spôsobuje oveľa menší hluk pri výstrele a nesporná je aj ekomonika streľby z kuše, kde sa prakticky ničia najmä terčové materiály, ale projektily – šípy do kuše sú použiteľné aj niekoľko tisíc krát. Na Slovensku sa zatiaľ súťaže v streľbe z kuše neorganizujú hromadne, skôr len príležitostne na 3D pretekoch, ale v budúcnosti to bude určite reálne.
Zdroj: kusa.sk
