Odstreľovači
Už v dávnych dobách bolo snom generálov mať vo svojich radoch vojakov čo vedeli presne zasiahnúť protivníka na čo najväčšiu vzdialenosť. V prvom rade to boli vrhači kameňov, oštepári, lukostrelci, fúkači šípok a s vynálezom pušného prachu to boli presní strelci – odstreľovači.
Geniálni myslitelia vojenskej stratégie vedeli, že kde nemôže rozhodnúť veľký kaliber, tam často rozhodne presná muška. A začali utvárať oddiely mužov čo dokonale ovládali vtedajšie dobové strelné zbrane. Nakoľko stratégia vedenia vtedajšej vojny a vojenských konfliktov bola iná ako dnes, títo muži a ich umenie presne zasiahnúť upadlo do pozadie záujmu.
Stále boli ale privilegovaní bojovníci s presným okom, dokonalým odhadom vzdialenosti a schopnosťou sa ticho priblížiť k nepriateľovi, uštedriť mu smrtiaci zásah a nebadane sa odkradnúť naspäť. O takomto strelcovi sa v minulosti presvedčili aj početní vojaci bojujúci proti teraz už legendárnemu fínskemu odstreľovačovi, žiaľ mnohí na vlastnej koži. Po zhodnotení jeho zásahov, dospeli k názoru, že používal taktiku lovca a to maximálne splynutie s okolím, neskutočná trpezlivosť, psychická odolnosť, istota zásahov. Toto boli a sú hlavné kritéria pri výbere kandidátov za odstreľovačov. Veľmi dobrou taktikou sa osvedčilo pridanie pozorovateľa k odstreľovačovi. Počas vojny boli za sniperov často určovaní lovci, športoví strelci, inštruktori. Nie všetci ale túto úlohu zvládli, často došlo ku zlyhaniam pri záverečnej fázy. Zobrať chladnokrvne život nič netušiacemu protivníkovi bolo nad sily niektorých adeptov. Dobre sa osvedčilo jedno kritérium a to sa plne využíva až do dnes a to je kritérium dobrovoľnosti. Žiaden zajatý odstreľovač totiž nemohol čakať milosť.
Dnešná doba hlavne pozná dva typy odstreľovačov a to vojenských a policajných. Ti druhí zasahujú spravidla proti ozbrojenému protivníkovi, často za štítom rukojemníka. Ich výstrel musí byť bezpodmienečne presný a správne načasovaný. Viac menej strieľajú na povel vedúceho zásahu. Ich krytie je ťažké, lebo každý páchateľ takmer s istotou vie že proti nemu odstreľovačov nasadia. A v prevažnej väčšine sú pre neho najväčšou hrozbou. Keď zlyhá diplomacia, práve výstrel odstreľovača je konečný verdikt. Vzdialenosť je väčšinou menšia ako u vojenských kolegov a tak sa využivajú zbrane ktoré majú na túto vzdialenosť najlepšie parametre, k tomu sa prihliada aj pri výbere streliva. Vojenský odstreľovači prevažne používajú zbrane s dlhším dostrelom, ich výstrel nemusí byť bezprostredne a okamžite smrteľný. Ich stratégia je odlišná od policajných sniperov. Sú viac samostatní, ich cieľ nemusí byť primárne osoba, ale aj dôležité technické zariadenie a na tento účel používajú tzv. materialové zbrane.
Pri odstreľovačoch rozdiely vo fyzickej stavbe tela vojaka stratili a nemali až taký význam. Počas 2. svetovej vojny s k odvodovej komisií v bývalom ZSSR dostavila ako dobrovoľníčka krásna mladá žena. Komisia sa potešila a zaradili ju k spojárom, ale na prekvapenie Ljudmila P.sa rozhodla pre odstreľovačov. Počas nasadenia si získala obdiv a úctu, svojimi úspechmi predbehla svojich ostrieľanejších kolegov. Vedenie ju nakoniec stiahlo do tyla a stala sa inštruktorkou. V dnešnej dobe sú už ženy s presnou puškou na ramene žiadnou výnimkou, aj keď stále táto činnosť ostáva doménou mužov.
