Vidieť v tme – nočné videnie

 

Systémy na videnie v noci ako prvá začala vyvíjať a využívať armáda. Prvé prístroje boli veľké, nemotorné a veľmi náročné na údržbu, presun a zdroje ­ batérie. Do 80 tych rokov 20tého storočia prístroje ktoré boli vyvinuté nazývame a radíme do kategórie G 0.

Prístroje s aktívnym prísvitom obsahujú žiarič neviditeľného svetla, ktorý umožňuje vidieť aj v absolútnej tme, teda aj v uzavretých priestoroch. Účinný prisvit je asi do hranice 300 metro. Nevýhodou je krátka životnosť batérie, zvýšená hmotnosť, ľahšia odhaliteľnosť.

Ďalším krokom vo vývoji sa stali pasívne systémy, ktoré nepoužívajú aktívny prísvit, ale využívajú zosilnenie zbytkového svetla, napr. Mesiaca, hviezd, vzdialeného svetla lámp, atď. Sú oveľa ľahšie, prenosné, výdrž batérií je oveľa väčšia. Skladá sa z objektívu, kam dopadá slabe svetlo z okolia a okuláru kam je svetlo elektronicky zosílnené a váčšinou dopadá na okulár cez fosfor a má zelený EOM ­ elektronicko­optický menič je hlavnou súčiastkou tohoto prístroja. Podľa jeho kvality delíme nočné videnie na G 1, G2 a medzičlánky označujúce sa +.

  • Citlivosť katódy ­ čím je väčšia tým je kvalitnejší obraz, hodnoty pre G2 ­ 450, G3
  • Pomeru ­ signál/šum, čím je pomer väčší, tým je obraz kvalitnejší, G2 ­ 4,5:1, G3
  • Rozlíšenie ­ čiary na mm, čím viac ­ tým lepšie, G2 ­ 23­38/mm, G3 ­ 30­64/mm,
  • Maximálne zosílenie ­ koľkokrát sa zosíli vstupné svetlo, G2 ­ 50 000­70 000krát, G3 ­ 170 000krát

 

Na záver celkom bligátne porovnanie a to je CENA

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.